manželia, maliari
Dagmar Romaňáková-Kopecká a Peter Romaňák

     


Dvojica významných umelcov svojej generácie. Maliari v Bratislave. Účastníci výtvarného „Nástupu 1957“, ktorý reprezentovali najmä maliari a sochári narodení okolo roku 1930. Akad. maliarka Dagmar Romaňáková (1930, Brno) a akad. maliar Peter Romaňák (1932, Ľubica pri Kežmarku). Obaja v rokoch 1952 – 1958 poslucháči i absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, oddelenie figurálneho maliarstva, prof. Ján Mudroch. Už vtedy mnohé spoločné: výtvarný talent, elán mladosti, roky štúdií a individuálnej maliarskej profilácie. Naša prvá, novozaložená Vysoká škola výtvarných umení (1949) pritiahla vtedy mnohých adeptov umenia zo Slovenska i z Moravy. Priestorom pre ich rozvoj bol najmä ateliér profesora a prvého rektora VŠVU Jána Mudrocha (1909-1968). Umelca rýdzej maliarskej reči. Majstra postimpresionistických i expresionistických foriem a rukopisu, kolorizmu, múzických inšpirácií a lyriky portrétnej tvorby, ženských aktov i kvetinových zátiší. Pre mladých študentov to bolo aj spoločné záujmy, emócie, vzťah a schopnosť spoznať a zvládnuť triádu maliarskej moderny i klasiky – figurálnu kompozíciu, krajinomaľbu a zátišie. Spolu s tým to bol aj mladý a vrúcny cit pre realitu doby a života krásnej i zložitej druhej polovice 20. storočia.

Základy boli dané a pevné. Citlivé realistické maliarske videnie. Bezprostredné umelecké poznanie skutočnosti i našej a európskej výtvarnej moderny. Vyznievanie postimpresionizmu, expresionizmu, fauvizmu, kubizmu. V inšpiráciách civilizmus, humanizmus i cit pre krásu. Epika a lyrika maľby. Reflexie ľudských vzťahov. City, láska, porozumenie. Očarenie krásou tela i ľudskej tváre a duše. Opojenie svetlom, jasom, farbami prírody a krajiny i vôňou lúčnych kvetov.
Manželia Romaňákovci sa stali členmi vtedajšieho Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Zúčastňovali sa generačných aktivít. Kolektívnych a individuálnych výstav. Tribúnou bol mesačník Mladá tvorba i činnosť Galérie mladých –Galérie C. Majerníka v Bratislave (Hurbanovo námestie).

To všetko nielen v Bratislave, ale aj v dimenziách Československa. Neskôr aj v zahraničí. V prezentácii a syntéze domácich prameňov a koreňov i európskej maliarskej klasiky a moderny. Boli to cesty, aj pre maliarov a manželov Romaňákovcov, do otvárajúcich sa, plodných 60.rokov.