|
||
|
||
akademický maliar |
||
Výtvarné štúdiá :1952 - 58 Vysoká škola výtvarných umení Bratislava, prof. Ladislav Peter Romaňák s manželkou akad. mal. Dagmar Kopeckou-Romaňákovou žije v Bratislave. V TICHU BRATISLAVSKÉHO ATELIÉRU MALIARA PETRA ROMAŇÁKA, žijú trochu opustené obrazy harmonických, nežných melódii farieb. Vážne choroby, (už dávno i v posledných rokoch), znemožňujú maliarovi napínať ochotnú, bielu plochu plátna farbami obrazových piesní o krajine a ľuďoch. V ateliéri umelca akoby znelo jedno slovo: solítudo. Samota. Ticho a samota obrazov v obrazoch. A predsa! Tieto opusy nie sú ani dnes, pri osemdesiatke Petra Romaňáka opustené, osamotené. Sme tu s nimi. Aj na tejto výstave. Sú tu s nami. Spolu s nimi sú tu aj slová básnika „samoty", Ivana Kraska „Srdce " moje: Peter Romaňák (1932), rodák z Ľubice pri Kežmarku, je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Tu študoval v rokoch 1952 - 1958. Absolvoval oddelenie figurálnej malby profesora Jána Mudrocha, jedinečného post impresionistického koloristu a ctiteľa mnohých múzických inšpirácií. Na škole bol v ročníku so svojou neskoršou manželkou maliarkou Dagmar Kopeckou-Romaňákovou(1). Ich absolventský ročník(2) i d'alší umelci narodení okolo roku 1930, patrili k tzv. Nástupu 1957(3).Prvé bratislavské výstavy P. Romaňáka v rokoch 1959, 1964, 1966 prezentovali jeho ranú komornú malbu a jeho autorskú jedinečnosť. „Ukotvenosť" v rodnej zemi i viaceré kontexty s európskou maliarskou mo-dernou. V sľubnom „nástupe" talentov vtedajšej mladej generácie' to bolo prekvapenie a prínos (4). Nová, jemná a kultivovaná maliarska noblesa. Vnútorná, emotívna farebnosť. Čistota a hibka malby. jej široké rozpätie. Antika: Orfeus, Leda s labuťou, Danfnis a Chloe, Ikaros, Foibos, klasika: Don Quijote, Pygmalion, Ofélia...; prírodné krajiny z Moravy (Zerutky) a Slovenska (Dolné Dubňany). Dodnes neprekonané poetické banské motívy (Handlová, Nováky). Impresionizmus a post impresionizmus: Renoir, Cézanne - kúpania, príroda, milenci. Nálady, svetlá a farby brieždenia, rána, poludnia i večera. K tomu protiklad reflexie vojny: Utrpenie, Obete, Plač matky. Z novšej doby lyrizované družstevníčky, žatva, humná, sady, a záhrady. Trávy a stromy. Vŕby, jablone, lúčne kvety, konvalinky, lastovičky ale aj aktuálne „pristátie vo vesmíre" či „twist"...
A. Gűtherová-Mayerová píše (v malých, čiernobielych) katalógoch výstav z roku 1964 a 1966 o veľkých obrazoch P. Romaňáka ako o dielach „civilného lyrizmu, obrazoch svetla, súzvuku farieb a svetelných kompozícií, o tvorbe svojim spôsobom ojedinelej". Skutočne. Peter Romaňák bol už vtedy veľkým maliarskym sólistom a majstrom obrazových symfónií.
Roky však plynuli ďalej. Pribúdali zdravotné problémy. Zložité boli mnohé udalosti a premeny doby a spoločenského vývoja. V roku 1965 namaľoval P. Romaňák portrét veľkého francúzskeho spisovateľa a humanistu Romaina Rollanda(5) .Poučením pre mladého maliara boli múdre slová klasika. Podmanivé bolo aj rozprávačstvo (i mlčanie) jeho obrazov. Takmer každý obraz Petra Romaňáka bol krehkým a nežným maliarskym románom. Bol to aj obraz - šťastná romanca. Obraz - tajomné, ale pochopiteľné romaneto. V blízkosti hudby a poézie sa často v ateliérovej chvíli, skutočne i symbolicky „k obrazu chýli". Magické boli a sú v týchto obrazoch jemné svetlá farieb a vizionárske farby svetiel. Vízie času v priestore a priestoru v čase. Niečo možno plaché, iste však úprimné. Vrúcne a pokorné. Blízke „poetike starej lyriky" už citovaného I. Krasku :
...Nech hudbou zneje každý malý verš,
S odstupom času (pri príprave tohto katalógu a výstavy), spomenul P. Romaňák niekoľko mien umelcov, výtvarníkov jemu blízkych. Z našich to je Martin Benka, Ľudovít Fulla, Vincent Hložník, Albín Brunovský. Z českých Jan Šíma, Antonín Procházka, Jan Zrzavý, Václav Rabas. Z večných a dávnych majstrov Rublev, Tizian, Corot, Renoir, Cézanne. Z generačných súputnikov manželka Dagmar, grafička Viera Gergeľová, spišský sochár Ladislav Kacvinský (6). Váži si hudobníkov aj literátov (7) a všetkých tých, ktorí sa v našej dobe ,neodcudzili sami sebe". Po roku. 1990 bol maliar Peter Romaňák aktívne činný v Cyrilo-metodskej spoločnosti, ktorú založil. Kultúrno-umelecké akcie spoločnosti v priebehu desiatich rokov pripomínali a vyzdvihovali dávny odkaz histórie Slovanov, kresťanstva a viery. Nové obrazy, verné jeho pôvodnému maliarskemu štýlu, vystavoval ako lyrické sóla v rámci výstav Spolku výtvarníkov Slovenska. Dnes, po tichu v bratislavskom ateliéri maliara, malý výber z jeho obrazov tíško znejú v Galérii. Počúvajte prosím, túto hudbu. Pozerajte sa na plen ér v duši maliara Petra Romaňáka.
Bohumír Bachratý September 2012
Poznámky: 1) Dagmar Kopecka-Romaňaková (1930 Brno), akad. maliarka. Výtvarné štúdia absolvovala 2) Absolventský ročník VŠVU 1958, 13 absolventov. Maliari: R. Fila, D. Kopecká, P. Ro- 3) „Nástup 1957" predznamenala bratislavská Výstava mladej generácie a vznik skupiny i prvá 4) K prvým absolventom bratislavskej VŠVU patrili výrazné maliarske talenty M. Čunderlík, 5) Romain Rolland (1866 - 1944), francúzsky spisovateľ, odporca prvej i druhej svetovej vojny. 6) Región Spiša mal významné postavenie v umení gotiky a renesancie. Z oblastí pochádzali 7) Zo sveta hudby pripomína P. Romaňák veľké osobnosti ako Vivaldi,Beethoven, Mozart, |
||
|
||